Manžel môj každodenný

Autor: Simona Bittnerová | 17.1.2015 o 20:54 | Karma článku: 6,64 | Prečítané:  1435x

   Určite si to už každá žena niekedy pomyslela- ten čas neskutočne rýchlo letí. Ako každej mamičke, aj mne začal narodením našej dcérky plynúť čas rýchlejšie ako zvyčajne. Nie je jedného týždňa, kedy by som si nepomyslela, že už je zase piatok alebo nedeľa. Človek začne byť v takom stálom kolobehu, že v podstate prestane vnímať dni ako také,  či je pondelok alebo štvrtok, každý deň je takmer rovnaký. Jednoducho, stredobodom vesmíru je dieťatko. Tak to má aj byť, netreba však zabúdať aj na manželov ( priateľov).

    Ešte donedávna sme fungovali v nasledovnom stave- keď prišiel manžel z práce domov, prehodili sme slovo o tom, aký sme mali kto deň, čo v práci, čo ja doma s malou...Zvyčajne sme sedeli v obývačke, tatinko niečo pojedal a mali sme zapnutý televízor. Ani sme sa nenazdali a malú bolo treba začať chystať na spinkanie. Niekedy je to proces polhodinky, inokedy ubehne aj hodina. A kým sa človek potom osprchoval, pozrel niečo v telke, prípadne počítal knihu alebo časopis, bolo už desať hodín a my sme išli spať. Takto nejako vyzeral náš "pracovný" deň.  V jednu noc som sa zobudila a s hrôzou som zistila, že veď my sme sa s manželom už pár dní poriadne nerozprávali, nehovoriac o tom, že sme sa ani neobjali. Uvedomila som si, že aj keď leží pri mne, chýba mi!!! Okamžite som sa k nemu pritúlila a doslova sa mu namačkala do objatia. Vtedy som si povedala, že proste musím zmeniť prístup k nášmu manželstvu, pretože človek neskutočne rýchlo zbehne do stereotypu.Povedala som si, že každý deň toho môjho mužíčka za niečo pochválim a poviem mu, aký je pre nás dôležitý. Každý deň ho minimálne raz objímem a dám mu pusu. Pretože, to je asi najdôležitejšie vo vzťahu- dať tomu druhému pocit výnimočnosti a potrebnosti! Aj keď ma niekedy nahnevá, je to predsa jeden z mojich najbližšich ľudí a potrebujem ho. Ja viem, nie každá žena to má doma ľahké a mnohé by mi povedali, počkaj, čo budeš hovoriť o desať rokov.  Dnešná doba je však veľmi povrchná. Medzi ľuďmi panuje taká zvláštna ľahostajnosť, potreba odkladať veci na neskôr a skrývanie sa za nedostatok času. Prípadne konštatovanie, že aj tak nič nezmením a však ja vlastne uvidím....( asi že každé manželstvo je rovnaké alebo ja neviem..). Vždy je to však o prístupe. A o ochote a snahe. Viete, ten náš "pracovný deň" sa v podstate nezmenil. Len si nájdem vždy aspoň minútku aj na muža.

   Preto ženy, pochváľte tých svojich mužov a nedajte sa oklamať rýchlosťou hodinových ručičiek. Nepovedzte si, veď aj zajtra je deň, urobím to inokedy. Vždy, VŽDY je čas na objatie. A potom sa možno dostavia také pekné momenty dňa, ako napríklad že vám manžel donesie len tak orchideu a povie vám- žena moja, už som ti dávno nepriniesol kvet, dúfam, že sa ti tento páči. :-)

   P.S. Neberte to ako návod na manželstvo. Tých nájdete na internete celé húfy. Toto je len vyznanie ženy, ktorá miluje svojho muža, nechce o neho nikdy prísť a má záujem robiť veci lepšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?